Ako prebieha očné vyšetrenie a ako často ho absolvovať?

Včasné odhalenie očnej choroby či refrakčnej vady je základom pre ich efektívnu liečbu. Absolvovanie pravidelných očných vyšetrení by tak malo byť samozrejmosťou počas celého života. Avšak, ruku na srdce, kto z vás ich dodržiava na 100 %? Viete, ako často by ste mali preventívne očné prehliadky absolvovať?

Faktom je, že len málokto si uvedomuje, že komplexné očné vyšetrenia nám nedokážu zachrániť len zrak, ale v niektorých prípadoch doslova aj život. Očný lekár dokáže okrem očných ochorení diagnostikovať aj viaceré celkové ochorenia, ako napríklad HIV, TBC, cukrovku, vysoký krvný tlak aj nádory, o ktorých pacient nemusel ani len tušiť. Zároveň, mnohé očné ochorenia sa môžu roky vyvíjať bez akýchkoľvek príznakov a keď sa začnú prejavovať, liečba býva spravidla náročnejšia, ako keď sa ochorenie podchytí v jeho ranom štádiu.

Čo je očné vyšetrenie

Očné vyšetrenie možno celkom jednoducho definovať ako súbor vyšetrení zraku a očí rôznymi postupmi, diagnostickými prístrojmi a technológiami, ktorého cieľom je získať potrebné informácie o zdravotnom stave vašich očí. Konkrétne metódy očného vyšetrenia sa spravidla líšia v závislosti od veku pacienta alebo od konkrétneho ochorenia, ktorého stav sa má vyšetrením preskúmať.

Ako často absolvovať očné preventívne prehliadky

Preventívne prehliadky sa vykonávajú pravidelne počas celého života. V detskom veku ich plánuje pediater, neskôr váš očný lekár. Ako už sám názov napovedá, sú prevenciou pred zrakovými ochoreniami. Ich cieľom je potvrdiť, že oči aj zrak pacienta sú v poriadku a zároveň odhaliť prípadné ochorenie, ktoré sa môže vyvíjať aj bez príznakov.

Preventívne vyšetrenie zraku v detskom veku

Ak v rodine malého pacienta existujú genetické predispozície zo strany blízkych príbuzných, najmä rodičov, ako refrakčné chyby, tupozrakosť či škúlenie, očné vyšetrenie by malo dieťa absolvovať už v šiestom mesiaci.

Ak nie sú známe žiadne predispozície a dieťa neprejavuje ani žiadne prejavy zlého videnia, očné preventívne prehliadky sa vykonávajú štandardne u pediatra v treťom roku života. Obzvlášť dôležité je očné vyšetrenie pred nástupom do školy.

Po nástupe dieťaťa do školy sa odporúčajú očné prehliadky každé dva roky. Na zodpovednosti rodiča však je sledovať prípadné príznaky zhoršeného videnia u svojho školopovinného dieťaťa. Zlý zrak môže byť príčinou nesústredenosti aj zlého prospechu v škole, nakoľko dieťa napríklad nemusí dovidieť na tabuľu a tak nemusí chápať znázorňované učivo.

Kedy ísť na oftalmologické vyšetrenie v dospelosti

Dospelým odporúčame absolvovať preventívne očné vyšetrenia každé dva roky. Ak pociťujete v dospelom veku problémy so zrakom, nečakajte na zlepšenie.

Bez ohľadu na vek by ste návštevu oftalmológa nemali odkladať najmä pri týchto príznakoch:

• znížená zraková ostrosť do blízka aj do diaľky
• problém zaostriť na text v knihe či na displeji telefónu
• zhoršené periférne videnie
• rozmazané a dvojité videnie
• pocit tlaku, pálenia či rezania v očiach
• pocit suchých očí
• časté bolesti hlavy a očí
• rozšírené očné cievky

Mnohé očné ochorenia patria do skupiny takzvaných vekom podmienených očných ochorení, ktoré sa spravidla začínajú prejavovať až okolo 45. roku života a neskôr. Niektoré z nich sú však skutočne nebezpečné a môžu zapríčiniť trvalú stratu zraku. A ako sme už písali vyššie, môžu sa vyvíjať bez akýchkoľvek príznakov. Typickými vekom podmienenými očnými ochoreniami sú presbyopia, šedý zákal, glaukóm či degenerácia makuly.

Potvrdzuje to aj MUDr. Ivo Ďurkovič, MPH: „Každý človek po štyridsiatke by mal navštíviť očného lekára aj v prípade, že nepociťuje žiadne príznaky problémov so zrakom. Glaukómové ochorenia sa totiž často vyvíjajú aj roky bez akýchkoľvek subjektívnych príznakov. Pacient tak o vznikajúcej chorobe netuší.“

Vyšetriť si zrak je potrebné tiež po úrazoch či zápaloch očí.

Aké vyšetrenia by ste mali absolvovať na preventívnej očnej prehliadke?

Na preventívnej očnej prehliadke by ste mali podstúpiť vyšetrenia viacerými diagnostickými prístrojmi, vďaka ktorým získa očný lekár dostatok informácií o celkovom zdravotnom stave vašich očí.

Vo všeobecnosti je možné jednotlivé metódy vyšetrení rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Tie, ktoré sú štandardnou súčasťou prehliadok a špeciálne očné vyšetrenia, ktoré vykonávajú len vybrané kliniky na požiadanie pacienta.

Medzi štandardné druhy vyšetrení očí možno zaradiť:

• Meranie vnútroočného tlaku. Ide o bezbolestné vyšetrenie tonometrom, ktoré slúži na diagnostiku či prevenciu voči očným ochoreniam ako napr. zelený zákal. 
• Vízus – ide o vyšetrenie zrakovej ostrosti. Počas vyšetrenia zrakovej ostrosti zmeriame objektívnu hodnotu dioptrickej chyby autorefraktometrom. Následne sa vykonáva meranie subjektívnej zrakovej ostrosti pomocou optotypov do diaľky (zo vzdialenosti 5-6 metrov) alebo do blízka (zo vzdialenosti 40 cm) a z tzv. vzdialenosti na čítanie. Vyšetrenie sa robí veľmi dôkladne pre každé oko zvlášť.
• Mikroskopické vyšetrenie predného segmentu oka – spojovky, rohovky, dúhovky a šošovky.
• Vyšetrenie očného pozadia. Lekár pomocou oftalmoskopu skontroluje očný nerv, makulu, sklovec, sietnicu. Vyšetrenie je zamerané na odhalenie možných zmien na očnom pozadí.

Medzi špeciálne očné vyšetrenia, ktoré vykonávame v iClinic, patria:

• Nyktometria – MUDr. Ivo Ďurkovič, MPH, hovorí, že: „nyktometria sa využíva v refrakčnej chirurgii aj na diagnostiku sietnicových ochorení. Slúži tiež na vyšetrenie zraku šoférov z povolania, pomocou nej je možné určiť, či môžu šoférovať za zhoršenej viditeľnosti, počas tmy či za šera.“
• Pachymetria – zmeranie hrúbky rohovky. Hrúbka rohovky hrá významnú rolu pri diagnostike ochorení ako keratokonus či glaukóm.
• Topografia rohovky -  vyšetrenie, ktoré zmeria zakrivenie, hrúbku a tvar rohovky a vďaka nemu dokáže očný lekár odhaliť očné ochorenia ako napríklad keratokonus.
• OCT vyšetrenie sietnice – optická koherentná tomografia. Využíva sa hlavne pri ochoreniach sietnice (ochorenia žltej škvrny, diabetické zmeny, poúrazové stavy) či ochoreniach zrakového nervu (zelený zákal, neurologické ochorenia ako skleróza multiplex či Alzheimerova choroba).
• Vyšetrenie endoteliálnym mikroskopom – vyšetruje sa ním vnútorná vrstva rohovky, ktorá zabezpečuje jej výživu a priehľadnosť

Predoperačné očné vyšetrenie

Samostatnou skupinou očných vyšetrení sú predoperačné vyšetrenia očí. Vďaka nim očný lekár môže presne identifikovať príčinu, ktorá spôsobuje váš zrakový problém. Ide o komplexné, dôkladné vyšetrenie očí, ktoré môže trvať až do troch hodín.

Na základe vyšetrenia vám lekár navrhne ďalší postup a odporučí operačné metódy, ktoré sú vhodné pre vyriešenie vašej očnej vady, vášho očného ochorenia. Vysvetlí vám výhody a prípadné nevýhody tej-ktorej metódy a následne sa môžete rozhodnúť, ktorou metódou vás zoperujeme.

Počas predoperačného vyšetrenia lekár vyšetruje napríklad:

• objektívne refrakčné chyby - pomocou refraktokeratometra sa meria výška dioptrií a zakrivenie rohovky
• vnútroočný tlak
• tvar, zakrivenie a hrúbku rohovky
• šírku zrenice – pomocou pupilometra
• akomodačnú šírku šošovky
• vnútornú vrstvu rohovky
• predný a zadný segment oka – pomocou štrbinovej lampy, ktorej funkciu vysvetľuje MUDr. Ivo Ďurkovič, MPH: „Pomocou štrbinovej lampy dokáže lekár viacnásobným zväčšením detailnejšie vyšetriť jednotlivé štruktúry oka. Skúmame najmä prednú časť oka, ktorej súčasťou je i rohovka. Prístroj tiež umožňuje vyšetrenia šošovky a zadného segmentu oka. Štrbinovou lampou môžeme zistiť napríklad defekty na rohovke po dlhodobom nosení kontaktných šošoviek a tiež morfologické zmeny po úrazoch či zápaloch.“

Ďalšie informácie o predoperačných vyšetreniach pred laserovou operáciou očí nájdete v článku Vstupné vyšetrenie pred laserovou operáciou očí.

Očné vyšetrenia nestačia

Pre udržanie zdravia vašich očí sú dôležité nielen pravidelné očné prehliadky, hlavne po 40-tke, ale aj zdravá životospráva. Tiež by ste mali dodržiavať zásady vhodných pracovných podmienok ako napríklad správne osvetlenie, pravidelné prestávky pri práci s počítačom či správna vlhkosť vzduchu.